Ako sa s koňom vrátiť k práci pod sedlom po prestávke?

Občas sa môže stať, že sme nútení dopriať nášmu koňovi na istý čas prestávku od práce pod sedlom. Príčin môže byť veľa – zranenie koňa alebo naše, gravidita kobyly, dlhší oddych po náročnej sezóne či iné životné situácie. Bez ohľadu na dôvod by sme mali pamätať, že ak prestávka trvala niekoľko týždňov alebo dlhšie, treba koňa vracať k práci pod sedlom postupne. V tomto článku sa dozvieš, na čo treba pamätať, skôr než sa naplno pustíte do práce, a ako pripraviť koňa na zvyšujúcu sa záťaž tak, aby sa to negatívne neodrazilo na jeho zdraví.

Skôr než začnete pracovať pod sedlom.

Ak mal tvoj kôň niekoľkomesačnú prestávku v práci pod sedlom, môžeš si byť istý, že jeho kondícia sa veľmi zmenila. Týka sa to aj koní, ktoré väčšinu času trávia vo výbehu. Stály pohyb v takej podobe je, samozrejme, veľmi prospešný a určite uľahčí rýchlejší návrat k práci, no námaha, ktorou je pre koňa jazda pod sedlom a pod váhou jazdca, je oveľa väčšia než niekoľkohodinové chodenie po výbehu (ak nejde o veľkú trávnatú pastvinu, mnohé kone dokážu väčšinu času vonku prestáť).

Je dôležité nezamieňať si energiu koňa v prvých dňoch po prestávke s jeho skutočnou kondíciou. To, že sa tvoj kôň zdá ochotný pracovať, snaží sa zrýchľovať či dokonca vyhadzovať, svedčí len o tom, že sa chce zbaviť nahromadeného prebytku energie. Nemá to nič spoločné s pripravenosťou jeho organizmu na zvýšenú námahu.

Skôr než však nanovo začnete tréningy (alebo v ich úvodnej fáze), oplatí sa venovať pozornosť istým veciam, vďaka ktorým celý proces prebehne hladko a bezpečne.

Návšteva veterinára. Najmä ak sa tvoj kôň vracia k práci pod sedlom po zranení či inom úraze. Práve veterinár by mal po kontrole zdravotného stavu koňa dať konečnú „zelenú“ na návrat pod sedlo a práve s ním by si mal konzultovať plán práce na najbližšie mesiace (druh a dĺžku tréningov). Ak však mal náš kôň prestávku z iného dôvodu, ale bola dlhá, odporúča sa tiež kontrolná veterinárna prehliadka. Dobrým nápadom je aj skontrolovať stav chrupu a prípadne dať zuby zarašpľovať alebo vykonať iný zákrok, najmä ak máme do činenia s mladým koňom.

Návšteva podkúvača. Bez ohľadu na to, či bol náš kôň podkutý, alebo sme sa rozhodli podkovy na čas prestávky zložiť, mali by sme sa pred rozbehnutím práce pod sedlom naplno uistiť, že kopytá nášho koňa sú v dobrom stave.

Prispôsobenie výstroja. Aj keď budeme používať presne to isté sedlo ako pred prestávkou, mali by sme sa uistiť, že nášmu koňovi stále sedí, a prípadne urobiť úpravy. Mnohé kone po dlhšom oddychu pribudnú na váhe a mení sa aj ich svalová hmota. Možno bude potrebné zmeniť šírku rozsochy alebo vykonať inú korekciu. Pamätaj, že aj malé nesprávne prispôsobenie sedla môže byť pre koňa dôvodom nepohodlia a negatívne ovplyvniť jeho pohyb a chuť do práce.

Kŕmenie. V úvodnej fáze, keď sú jazdy pomerne krátke, zmena kŕmenia nie je nutná. Ako sa však námaha zvyšuje, treba zvážiť zvýšenie množstva podávaného jadrového krmiva, ktoré sa zvyčajne výrazne obmedzuje, ak kôň nevykonáva žiadnu prácu. V tejto situácii však treba vziať do úvahy veľa vecí, ako je kondícia nášho koňa (pribral, alebo možno počas prestávky schudol?), ako využíva krmivo a akú veľkú námahu od neho jazdy vyžadujú.

Ako sa postupne vracať k práci pod sedlom

Vždy sa oplatí urobiť si plán na prvých pár mesiacov po obnovení tréningov. Neznamená to však, že sa ho neskôr musíme striktne držať. Nemožno zabúdať na zdravý rozum a na dôkladné pozorovanie nášho koňa a toho, ako reaguje na zvyšujúcu sa záťaž. Ak vidíme nadmerné potenie, potkýnanie, ťažký dych či nechuť ísť dopredu, sú to zreteľné signály, že treba spomaliť tempo. Dýchacia sústava zvyčajne potrebuje asi dva mesiace, aby sa vrátila k pôvodnej výkonnosti, a svalovo-kostrová sústava ešte dlhšie.

Základom je pochopiť, že tu neexistujú skratky a že obnova kondície nášho koňa bude dlhým procesom vyžadujúcim trpezlivosť a pravidelnosť.

Lonžovanie. Oplatí sa začať prácu lonžovaním. Nielenže to nášmu koňovi umožní bezpečne sa zbaviť prebytku energie a spôsobí, že bude počas jazdy pokojnejší a sústredenejší, ale pomôže mu to aj zvyknúť si na väčšiu námahu, ešte bez váhy jazdca. Lonžovanie by nemalo trvať dlhšie než 10-15 minút, s aspoň jednou zmenou smeru medzitým. Ak sa náš kôň vracia pod sedlo po zranení kĺbu alebo šľachy, môžu existovať kontraindikácie na lonžovanie (príliš veľká záťaž nôh pri práci na malom kruhu) a mali by sme túto možnosť prekonzultovať s veterinárom.

Prvé jazdy pod sedlom.

Ak máme do činenia so starším, skúseným koňom, ktorý bol pred prestávkou roky v pravidelnom tréningu, opätovné prijatie sedla a jazdca by nemalo byť žiadnym problémom. Ak však pracujeme s mladým koňom, bezpečnejšie bude zvykať ho na túto situáciu postupne. Na tento účel mu môžeme prvých pár dní nasadzovať sedlo pri lonžovaní alebo počas chôdze v kolotoči, ak k nemu máme prístup. Potom môžeme niekoho poprosiť o pomoc a pridržanie koňa, keď sa prevesíme cez chrbát, najlepšie v boxe alebo na lonžovacom kruhu. Ak kôň na prevesenie nereaguje nervózne, môžeme bezpečne nasadnúť.

Prvé týždne. V tejto fáze by sme mali pracovať len v nižších chodoch a záťaž zvyšovať veľmi postupne. Príkladný plán by mohol vyzerať takto:

  • Prvé dva týždne – 20-30 minút kroku 5-6 dní v týždni, najlepšie po dlhých rovných líniách.
  • Ďalšie tri až štyri týždne – postupne pridávame klus, začínajúc piatimi minútami s prestávkami (napr. 2 × 2,5 min). Po tomto čase by mal byť kôň schopný klusať už asi 20 minút.
  • Približne po mesiaci môžeme začať pridávať pokojný cval, počnúc 2-3 minútami.

Pamätaj, aby si prvé týždne jazdil na vhodnom, plytkom povrchu, teda na tráve alebo na piesku v jazdiarni. Pohyb v hlbokom piesku či blate je zaťažujúci pre šľachy a môže viesť k preťaženiu alebo dokonca k úrazu.

Dbaj nielen o fyzickú, ale aj psychickú kondíciu svojho koňa a o to, aby tréningy neboli (podľa možnosti) veľmi monotónne. Robte často prechody či zmeny smeru, jazdi aj na vychádzky do terénu, ak máš takú možnosť a ak si istý, že máš nad koňom mimo jazdiarne plnú kontrolu.

Venuj tiež väčšiu pozornosť než zvyčajne správaniu svojho koňa a akýmkoľvek prejavom, ktoré by mohli svedčiť o bolesti či nepohodlí. Bolesť svalov či svalovicu je veľmi ťažké zbadať na prvý pohľad, no môžu sa prejaviť stuhnutosťou chodov, neschopnosťou uvoľniť chrbát či nechuťou ísť dopredu, ktorá sa často mylne berie ako lenivosť.