V histórii sa vyskytovali veľké kone, ktoré získali slávu a ovplyvnili beh dejín. Jedným z takých koní bol Bukefalos, kôň macedónskeho kráľa Alexandra Veľkého. Ich spoločné úspechy a výboje spôsobili, že jeho meno je známe na celom svete. Kľúčovým prvkom ich úspechu bol výnimočný vzťah, ktorý ich spájal.
Bukefalos bol vraný žrebec, ktorý platil za nedosiahnuteľného pre bežných jazdcov. Antické historické pramene uvádzajú, že Bukefalos patril k „najlepšiemu tesálskemu plemenu”. Pochádzal z gréckej krajiny Tesália, ležiacej na juh od Macedónie. Bol nesmierne krásnym a silným koňom, ktorý pútal pozornosť. Jeho meno pochádza z gréčtiny a znamená „býkohlavý“. Predpokladá sa, že vzniklo od znamienka na lopatke v tvare býčej hlavy alebo od samotného tvaru hlavy koňa. Podľa podaní bol zvieraťom nesmierne odvážnym a inteligentným.
Pôvodne mal tento kôň slúžiť Alexandrovmu otcovi, Filipovi II. Ten však odmietol pre divokosť a problémy s jeho jazdením. Vtedy ešte neplnoletý Alexander vyhlásil, že dokáže divokého koňa skrotiť. Jeho otec mu však postavil podmienku – ak sa mu to podarí, dostane zviera do daru, a ak nie, bude si ho musieť kúpiť sám. Alexander v stávke zvíťazil, keď si všimol, že sa kôň bál svojho tieňa. Vtedy ho otočil smerom k slnku a s ľahkosťou naň nasadol. Filip musel kúpiť koňa za neuveriteľnú cenu 13 talentov. Schopnosť pozorovania a zvládania náročnej situácie, ktoré Alexander preukázal, upútali pozornosť kráľa Filipa, ktorý pochopil, že jeho syn má v sebe nezvyčajný potenciál.
Jedno z neskorších rozprávaní hovorí, že keď Alexander objednal jazdecký portrét u slávneho maliara Apella, kráľ nevyjadril spokojnosť s výsledkom. Vtedy sa maliar rozhodol priviesť Bukefala do svojej dielne, a keď kôň uvidel svoj odraz, zaerdžal od pýchy. Maliar vtedy povedal Alexandrovi: „Vidíš, kôň sa vyzná v umení oveľa lepšie než ty”.
Iný príbeh hovorí o tom, že počas ázijskej kampane bol Bukefalos unesený zbojníkmi Mardov. Alexander, ktorý už predtým bol podráždený ich činmi, viedol proti nim trestnú expedíciu. Po odovzdaní správy, že ich zeme budú zničené a obyvatelia zabití, bol Bukefalos poslaný späť s darmi a ospravedlnením pre kmeňovú staršinu.
Bukefalos bol vždy Alexandrovým spoločníkom počas vojnových kampaní. Počas bitiek kopal a hrýzol nepriateľov, bol nenahraditeľný pri dlhej jazde a takisto bez strachu vstupoval na každý terén spolu so svojím majiteľom. Niekoľkokrát zachránil aj život Alexandra Veľkého. Bukefalos sa zúčastnil okrem iného veľkej bitky pri Tébach, Chaironei, pri rieke Granikos, pri Gaugamelách a pri Ipse. Napriek utŕženým zraneniam kôň vždy uporne a hrdo zotrvával pri Alexandrovi a bol pripravený na ďalšie bitky. Alexander sa zase o svojho koňa staral s nezvyčajnou starostlivosťou a úctou.
Kôň sa s ním dostal až do Indie, kde zomrel na následky utŕžených rán v roku 326 pred Kr. pri rieke Hydaspes. Poslednými silami však doviezol svojho pána na bezpečné miesto. Alexander preň zorganizoval slávnostný pohreb a osobne viedol smútočný sprievod. Dal preň dokonca vybudovať hrobku. Jedno z miest, ktoré založil, nazval Bukefalia, čo je pravdepodobne dnešná Phalia alebo Džhélam v pakistanskom Pandžábe. Hovorí sa, že kôň sa dožil veku 30 rokov, a samotný Alexander III. Macedónsky prežil svojho slávneho koňa iba o 3 roky.
Bukefalos sa stal symbolom sily, odhodlania a jednoty, ktoré charakterizovali Macedóncov pod vedením Alexandra. Kult Bukefala a Alexandra sa stal takým populárnym, že po nich sa od každého dobyvateľa očakávalo, aby mal obľúbeného koňa. Július Caesar mal jedného, rovnako ako excentrický rímsky cisár Caligula, ktorý robil veľký rozruch okolo svojho koňa Incitata, usporadúval preň narodeniny, jazdil na ňom v Alexandrovom brnení a plánoval urobiť ho konzulom.
V súčasnosti sa Bukefalos stal symbolom verného koňa a synonymom vzpurného koňa – tzv. „ohnivého tátoša”. Je jedným z najznámejších koní v histórii a súčasná masová kultúra často spomína tohto výnimočného žrebca. Najvýznamnejší panovník v histórii – Alexander Macedónsky, zvaný Veľký, musel mať najlepšieho koňa a bol ním práve Bukefalos.
V novších dielach kultúry je Bukefalos menom koňa Reynarta de Bois-Fresnes – fiktívnej postavy zo ságy o zaklínačovi, v ktorej je titulným hrdinom Geralt z Rivie. Bukefalos je takisto koňom cisára Morey v románovej sérii Syn zradcu kanadského spisovateľa Milesa Camerona. Toto meno nosí aj tátoš Ozymandiasa zo seriálu Watchmen, ako aj kôň titulného hrdinu z filmu Dobrodružstvá baróna Prášila. Objavuje sa takisto v dobrodružnej hre „Broken Sword: The Shadow of the Templars” z roku 1996, jedna z postáv sa odvoláva na pretekárskeho koňa, o ktorom číta v novinách, ako o „znovuzrodenom Bukefalovi”. Symbolický názov „Bukefalos” nosí aj ukrajinský kolesový obrnený transportér typu BTR-4.
