Je tvoj kôň pripravený začať prácu pod sedlom?
Ak si majiteľom mladého koňa, určite netrpezlivo čakáš na chvíľu, keď s ním budeš môcť začať prácu pod sedlom. Je to nielen veľmi vzrušujúca chvíľa, ale aj veľká zodpovednosť. Začiatky práce pod sedlom majú obrovský vplyv na to, ako sa bude náš kôň v budúcnosti vyvíjať a aký s ním budeme mať vzťah. Samotný tréning, ktorému nášho koňa podrobíme, je veľmi dôležitý, no rovnako dôležitý je výber vhodnej chvíle na jeho začatie. V tomto článku ti pomôžeme určiť, či je tvoj kôň už pripravený začať prácu pod sedlom a čo by si mal skontrolovať skôr, než sa na tento krok rozhodneš.
Prečo je výber momentu taký dôležitý?
Práca pod sedlom sa pre koňa spája s poriadnou záťažou, preto by si mal mať istotu, že tvoj kôň je na ňu pripravený fyzicky aj psychicky. Mali by sme teda zohľadniť dve veci:
- Fyzickú zrelosť nášho koňa, najmä jeho kostrovo-svalovej sústavy.
- Psychickú zrelosť nášho koňa, to, ako prijíma nové prvky (uzdečka, sedlo), či sa dokáže sústrediť na prácu s človekom a ako reaguje na vonkajšie podnety.
Štandardne sa dnes usudzuje, že väčšina správne sa vyvíjajúcich koní teplokrvných plemien je pripravená začať prácu pod sedlom vo veku asi 3,5-4 rokov.
Treba však pamätať, že ide o individuálnu záležitosť a pri každom koni to môže vyzerať trochu inak.
Začatie práce pod sedlom s koňom, ktorý na to nie je fyzicky pripravený, môže spôsobiť nezvratné zmeny v jeho kostrovej sústave a spôsobiť, že bude oveľa náchylnejší na preťaženia a zranenia. Na druhej strane, ak od koňa, ktorý má stále problémy pri práci zo zeme, budeme vyžadovať prijatie jazdca, pravdepodobne to ešte zosilní jeho nervozitu či odpor. Ak nám teda záleží na tom, aby bol náš kôň dlhé roky zdravý a aby bol dôverčivý a ochotne s človekom pracoval, niekedy sa oplatí počkať so začiatkom práce až do chvíle, keď si budeme istí, že tým nášmu budúcemu koňovi neublížime.
Fyzická zrelosť koňa a práca pod sedlom.
Kostrová sústava.
To, ako rýchlo kôň dospieva, a najmä jeho svalovo-kostrová sústava, závisí od mnohých faktorov, z ktorých najdôležitejšie sú plemeno a podmienky odchovu (výživa, pohyb, doplňovanie nedostatkov atď.) a v menšej miere pohlavie. Rast kostí prebieha v rastových platničkách, nazývaných aj rastové chrupavky. Práve ich uzavretie (t. j. mineralizácia a premena chrupavky na kosť) svedčí o ukončení rastu danej kosti. Proces kostnatenia netrvá pri každej kosti rovnako dlho, napríklad pästnicová kosť dosahuje maximum svojej dĺžky už okolo 6.-7. mesiaca života koňa, panvové kosti sa „uzatvárajú“ medzi 3. a 4. rokom života a stavce (ktoré kostnatejú z celej konskej kostrovej sústavy najneskôr) na to potrebujú až 6 rokov.
Nadmerná záťaž koňa, ktorého kosti majú ešte ďaleko od ukončenia rastu, môže spôsobiť poruchu (zastavenie) rastu, krivicu či náchylnosť na zlomeniny. Hoci sa mnohí ľudia obávajú najmä o kosti končatín, príliš veľká záťaž je ešte nebezpečnejšia pre chrbát nášho koňa. Pravdepodobne vtedy začne napínať a spevňovať chrbtové svaly, čím znemožní prácu v uvoľnení či samonosnosť.
Hoci je pravda, že poníky a malé kone, ako aj niektoré plemená (najmä anglické plnokrvníky alebo kone s veľkým podielom plnej krvi) kostnatejú skôr, musíme pamätať, že stupeň skostnatenia u nášho koňa nikdy nedokážeme určiť „od oka“ a že vysoký vzrast vôbec nie je jeho ukazovateľom.
Napriek tomu, že existujú isté náznaky, ktoré nám môžu napovedať, že náš kôň stále intenzívne rastie (napríklad takzvané prestavanie, čiže situácia, keď je zadok viditeľne vyššie než kohútik), jasnú odpoveď v tejto veci nám môže dať jedine RTG vyšetrenie vykonané veterinárom.
Okrem stupňa skostnatenia nám takéto vyšetrenie pomôže odhaliť akékoľvek problémy (napr. chipsy, cysty, slabé člnkovité kosti a pod.) a zareagovať s predstihom a poskytne nám isté vodidlá o tom, na čo treba počas tréningu venovať osobitnú pozornosť.
Svalová sústava a kondícia.
Ďalšou dôležitou vecou je svalová sústava nášho koňa a jeho celková kondícia. Aj keď sú začiatky práce pod sedlom krátke jednotky, pre organizmus mladého koňa je to poriadny energetický výdaj. Ak je náš kôň príliš chudý, má slabé svaly alebo je vo všeobecnosti mimo kondície, mali by sme ho najprv náležite pripraviť na zvýšenú fyzickú námahu. Mnohí ľudia sa domnievajú, že najlepším momentom na začatie práce s koňom je jeseň, koncom pastevnej sezóny (ak má náš mladý kôň možnosť tráviť väčšinu dňa na pastvine). „Vybehaný“ kôň bude pokojnejší a ochotnejší spolupracovať a jeho svaly budú lepšie vyvinuté a silnejšie. No aj keď je náš kôň vo veľmi dobrej kondícii, oplatí sa pred prácou pod jazdcom zaradiť niekoľko mesiacov alebo aspoň týždňov práce zo zeme. Môže to byť práca na lonži, kolotoč či prechádzky na ruke. Všetky tieto veci pomôžu nášmu koňovi posilniť svaly a vypracovať si potrebnú rovnováhu, nevyhnutnú pre prácu pod sedlom.
Psychická zrelosť koňa.
Psychická pripravenosť koňa na prácu pod sedlom je rovnako dôležitá ako jeho fyzický vývoj, hoci môže byť ešte ťažšie objektívne posúditeľná. Po prvé, musíš pamätať, že aj kone v rovnakom veku môžu byť na úplne inej úrovni psychického vývoja. Závisí to od ich výchovy a predchádzajúcich skúseností s človekom, od povahy a temperamentu. Preto je tu taká dôležitá trpezlivá a dôsledná práca zo zeme, ktorá predchádza práci pod sedlom. Až vo chvíli, keď kôň bez problémov prijíma zubadlo (tu sa dozvieš, ako vhodne vybrať zubadlo pre mladého koňa), sedlo, tlak podbrušníka, ako aj našu prítomnosť a dotyk, môžeme uvažovať o začatí práce pod sedlom spôsobom, ktorý bude bezpečný pre nás aj pre nášho koňa. Určite je ľahšie pracovať s koňom, ktorý bol od žriebäťa zvyknutý na ľudskú prítomnosť, ošetrovacie úkony či rôzne vonkajšie podnety (autá či poľnohospodárske stroje, iné zvieratá, hluk). Ak však natrafíme na koňa, ktorý s takými vecami oboznámený nebol, budeme musieť venovať viac času budovaniu vhodného vzťahu, skôr než začneme zvyšovať naše nároky voči nemu. Ak si nie si istý, či je tvoj kôň už pripravený, skús si odpovedať na niekoľko otázok:
- Je pokojný pri uzdení, sedlaní a vedení na ruke?
- Aké sú jeho reakcie na nové podnety? Zvedavosť, alebo skôr útek?
- Sú reakcie primerané druhu podnetu či udalosti (kôň sa môže zľaknúť či odskočiť ako reakcia na novú vec alebo neznámy zvuk, no nemal by prepadať panike)?
- Vracia sa po reakcii/zľaknutí rýchlo do normálneho stavu a dá sa upokojiť?
Kto by mal pracovať s mladým koňom?
Začatie práce s tvojím mladým koňom je niečo, na čo určite čakáš, najmä ak ho máš od žriebäťa. Nedovoľ však, aby emócie prevážili nad racionálnym uvažovaním. Práca s mladým koňom je veľká zodpovednosť a činnosť, ktorá si vyžaduje jazdca s vhodnými schopnosťami a prístupom ku koňom. Nevyhnutné je aj zabezpečenie správnych podmienok, aby bol samotný proces bezpečný a pre koňa čo najmenej stresujúci. Niekedy je lepšie zveriť zajazdenie mladého koňa profesionálovi s vhodnými skúsenosťami než to robiť sám. Môže sa to spájať s ďalším výdavkom, je to však určite niečo, na čom by sme nemali šetriť a čo sa v budúcnosti vyplatí. Môžeme koňa poslať do tréningového strediska alebo nájsť človeka, ktorý nám pomôže na mieste, čo nám umožní zapojiť sa do procesu a aktívne sa na ňom podieľať. Skôr než sa teda rozhodneš, kto by mal pracovať s tvojím koňom, zamysli sa, či:
- Máš vhodné schopnosti na prácu s mladým koňom. Možno si už niekedy pracoval s mladým koňom pod dohľadom trénera alebo si sa zúčastnil na príprave mladého koňa na prácu pod sedlom. Zvládaš kone, ktoré vyhadzujú, vzpínajú sa, plašia sa a podobne?
- Máš vhodné podmienky? Na začiatku je veľmi užitočný lonžovací kruh alebo round pen, prípadne aspoň hala, v ktorej budeš môcť so svojím koňom pokojne pracovať.
- Máš dostatok času? Práca s mladým koňom si vyžaduje pravidelnosť a veľkú časovú investíciu. Na začiatku by to mali byť aspoň 3-4 dobre naplánované jednotky týždenne, ktoré mu pomôžu vžiť sa do rutiny.
- Máš pomocníka s vhodnými schopnosťami? Ani veľmi skúsení jazdci zvyčajne nezačínajú zajazdenie mladých koní sami. Budeš potrebovať človeka na pomoc (pridržanie koňa, lonžovanie s tebou v sedle a pod.) aspoň počas prvých niekoľkých jázd.
